O OPUSTENOSTI

            Marie Svatošová, lekárka a zakladateľka hospicového hnutia v Českej republike, v jednej zo svojich kníh spomína príbeh jednej opustenej ženy:
            „Pamätám si, ako sa raz do rúk ministra zdravotníctva dostal zúfalý list istej starenky z opatrovateľského ústavu kdesi na Morave. Žiadala o povolenie výnimky, priala si eutanáziu. Už ďalej nechcela žiť. Táto žiadosť bola samozrejme zamietnutá, ale ja som dostala list od jedného citlivého ministerského úradníka, či by som jej nemohla niečo povzbudzujúce napísať. Už si presne nepamätám, či sme si vymenili dva alebo tri listy, viac ich určite nebolo. Ale úplne to stačilo, aby od svojej vážne mienenej žiadosti o eutanáziu upustila. V jej prípade pritom vôbec nešlo o nejakú nezvládnuteľnú alebo nezvládanú fyzickú bolesť. Trpela artrózou veľkých kĺbov, ale na túto bolesť si nesťažovala. Omnoho viac ju bolelo, že jej okolie sa správalo voči nej nevšímavo a pohŕdavo, a z toho si vyvodila jediný záver – všetkým som na príťaž, už nie je potrebné, aby som na tomto svete žila.
            Zaujímavé, že stačilo prejaviť trochu záujmu o jej osobu, aby dostala opäť silu žiť. Potom som ešte na Vianoce dostala od nej krátky optimistický list. V ňom napísala: „Minulý týždeň som si kúpila taký pekný malý koberček a ešte pár nejakých drobností a už mám opäť radosť zo života.“
            Vlastne mala šťastie, že nežije v Holandsku. Tam by jej žiadosť vybavili raz-dva. A ona by prišla o novú neočakávanú radosť, ktorá zasa až tak zanedbateľná nebola, keď jej stálo za to písať o nej niekomu, koho ani nikdy v živote nevidela.“

Ježiš prichádza na úsvite tvojho šedivého rána a oslovuje ťa, aby tvoj život nebol dnes márny, aby sa ti dnes darilo, aby tvoj život nesmeroval do prázdna a aby bol zdravý a plný.

                                                                                              Anselm Grün